Toto sú práchna, ktoré
po nájdení v prírode stačí len vysušiť a dokážu zachytávať iskry z ocieľky a pazúrika:
- Čaga
- Dužina divozelu
- Semenné lôžko glejovky
- Spráchnivené drevo
- Daldínia koncentrická
Žiaľ, nie všetky z týchto menovaných druhov práchna sa mi doposiaľ podarilo nájsť a náležite zdokumentovať. Ide najmä o posledné dva druhy - daldíniu a spráchnivené drevo.
Daldínia (
Daldinia concentrica) je huba narastajúca do veľkosti ping-pongovej loptičky, v poslednom rastovom štádiu má čiernu farbu a rastie na odumierajúcom dreve. Nevyskytuje sa v mojom okolí a tak o nej viem len v teoretickej rovine. Vnútri tejto hubky sa nachádza zvláštna štruktúra koncentrických kruhov, ktorá je schopná zachytiť iskru z ocieľky.
Spráchnivené drevo sa mi v minulosti podarilo zapáliť ocieľkou a pazúrikom, no žiaľ túto skutočnosť som vtedy nezdokumentoval prostredníctvom videa a odvtedy sa mi nepodarilo nájsť drevo, ktoré by bolo rovnako dobre spráchnivené. V prírode sa totiž nachádza množstvo spráchniveného dreva, no väčšina vám s ocieľkou fungovať nebude. Spráchnivené drevo so špecifickým stupňom rozkladu schopné zachytávať iskry z ocieľky je veľmi zriedkavé.
Čaga je drevokazná huba rastúca na živých listnatých drevinách ako je breza, čerešňa, osika a iné. Už som ju podrobnejšie popisoval v jednom z mojich
starších príspevkov. Ja osobne čagu považujem za najlepšie prírodné práchno aké sa v našich končinách dá vôbec nájsť. Má vysokú zachytávaciu schopnosť. Dá sa zapáliť aj trením, ak ju použijete namiesto ohňovej dosky pri trecích metódach ako hand drill alebo bow drill. V krajinách kde je čagy dostatok si z nej varia údajne celkom lahodný čaj. Jednou z maličkostí, ktoré na čage obľubujem je, že pri horení príjemne vonia.
Ďalším jedinečným druhom práchna je kupodivu obyčajná
dužina z divozelu. Určite mnohí z vás poznajú divozel, u nás sa veľmi často vyskytuje napríklad
divozel malokvetý (
Verbascum thapsus), ľudovo sa mu hovorí aj volov chvost. Divozel má niekoľko využití, je to liečivá rastlina, ktorá sa používa pri chorobách dýchacích ciest, najmä pri suchom a čiernom kašli, reume a ťažko zhojiteľných ranách. V oblasti zakladania ohňa je veľmi významná byľ divozelu, ktorá poskytuje znamenitý rovný a dlhý vrták využívaný najmä pri dlaňovej metóde trenia driev - hand drill. Málokde sa však vie, že samotná dužina po vysušení dokáže zachytiť aj malú iskru z ocieľky.
Toto je spodná časť stonky starého divozelu. Čím väčší a hrubší kus sa vám podarí nájsť, tým viac dužiny pochopiteľne získate.
Dužina po odstránení zdrevnatenej kôry.
Na to aby ste do dužiny dokázali zachytiť iskru je potrebné odrezať si ultratenký plátok a ten umiestniť čo najbližšie okraju kresacieho kameňa. Toto môže byť občas trochu problematické, lebo dužina v suchom stave sa zvykne lámať. S veľmi ostrým nožom však bez problémov odrežete tenučký priehľadný plátok, ktorý opatrne vystriete a umiestnite na kameň.
Priloženie dužiny k okraju kameňa. Takto na dužinu dopadnú tie najsilnejšie iskry, ktoré nebudú oslabené letom na väčšiu vzdialenosť. Takto je šanca zachytiť iskru najväčšia.
Dosť veľkou nevýhodou tejto dužiny je, že veľmi rýchlo horí. Než sa stačíte spamätať, tak vám plátok zhorí pod prstom. Preto musíte mať po ruke väčší kus dužiny (prípadne nejakého iného predlžovača uhlíka) a rýchlo z horiaceho plátka uhlík preniesť do ďalšieho materiálu. Najlepšie sa mi osvedčilo mať na kameni vzadu pod palcom podchytený aj hrubší kus dužiny, na ktorý uhlík sám "preskočí" a následne ho prenesieme do hniezda, prípadne množstvo takýchto tenkých plátkov nakopených na sebe. Je to však dosť ošemetné, vyžaduje si to veľkú dávku trpezlivosti a trochu šťastia.
Ďalším druhom práchna je semenné lôžko
glejovky americkej (
Asclepias syriaca). Glejovka je invázna rastlina, ktorej sa v jej domovine hovorí príznačným názvom - Milkweed (mliečna burina). Dôvodom je hustá biela tekutina podobná mlieku, ktorá vyteká z rany po odrezaní ktorejkoľvek časti rastliny. Má charakteristickú štvorhrannú dutú stonku a široké dužinaté striedavo protistojné listy. V priebehu leta vytvára malé tobolky, vnútri ktorých sa nachádzajú semienka s lietacím zariadením (páperím) podobne ako majú niektoré naše rastliny napríklad pichliač roľný. Tieto tobolky na jeseň vyschnú a prasknú, čím sa uvoľnia semienka a vietor ich roznáša na rôzne vzdialenosti. Kupodivu to však nie je to páperie ktoré dokáže zachytiť iskru z ocieľky ale samotné semenné lôžko v ktorom sú uložené semienka. Glejovka je dosť agresívna rastlina, má silnú rozpínaciu schopnosť, za pár rokov sa z malého trsu dokáže poriadne rozšíriť. U nás sa vyskytuje veľmi zriedka, no už sa mi ju podarilo nájsť na niektorých miestach najmä na okraji lesných ciest. Ako sa na tieto miesta dostala, pre mňa ostáva záhadou.
Takto vyzerá semenné lôžko glejovky. Na zachytenie iskier je dobré ho rozlomiť napoly a priložiť odlomenou časťou k hrane kameňa. Iskru zachytí celkom ľahko no pomerne rýchlo tento kúsok dokáže zhorieť a preto je dobré ho ihneď preniesť do hniezda. Ideálne je do stredu kam budeme vkladať uhlík pripraviť to jemné biele páperie zo samotných semienok, pomôže to rozrastaniu uhlíka.
Pýtate sa prečo tu chýba práchnovec kopytovitý a amadou? Práchnovec z mojej skúsenosti nefunguje s ocieľkou pokiaľ nebol pripravený v lúhu alebo nejakej chémii. On tlie ak ho suchý zapálime nejakým iným spôsobom, napr moderným firesteelom. No maličké iskry z klasickej ocieľky zachytiť nedokáže, musí podstúpiť úpravu.
Aké sú výhody poznania týchto špeciálnych druhov práchna? Dá sa pomocou nich v núdzi zapáliť oheň za predpokladu, že človek má pri sebe nôž z uhlíkovej ocele. Stačí nájsť nejaký dostatočne tvrdý kresací kameň (kremeň, pazúrik, limnokvarcit...) a kresaním pomocou noža sa pokúsiť zachytiť iskru do nájdeného práchna. Malý kúsok práchna sa dá jednoducho vysušiť nosením vo vrecku, alebo ak je pekné počasie tak vystavením slnečnému žiareniu. Pozor však, ľahšie sa o tom hovorí, než v praxi realizuje. Je totiž rozdiel zachytiť iskru do čagy a zachytiť ju napríklad do dužiny divozelu. Dužina je dosť nespoľahlivá a dokáže človeka poriadne potrápiť. Určite existujú aj ďalšie prírodné materiály s podobne jedinečnými vlastnosťami, ktoré som doposiaľ nemal možnosť vyskúšať. Keď v budúcnosti natrafím na ďalšie, určite sa o tom zmienim v ďalšom článku.