Bushcraft-Portal.sk

Rád by som medzi "užitočné rastliny" zaradil aj Drieň obyčajný (Cornus mas), ľudovo tiež zvaný aj "Drienka". Drieň vyrastá vo forme kra, polokra alebo menšieho stromu. Väčšinou dosahuje výšku 2-6 metrov, výnimočne aj viac, no väčšinou má okolo troch metrov. Dožiť sa môže vraj až 200-300 rokov.

Drienku môžme nájsť na pasienkoch, vo svetlých lesoch, na okrajoch lesov, v krovinách, na krovinatých a skalnatých svahovitých stráňach, lesostepiach. Má rada kamenité pôdy a obľubuje lokality s vápencovým, štrkovým a zásaditým podkladom. Drienka je odolná voči extrémnym suchám, preto vydrží aj na takých miestach, kde iné kry a stromy by nerástli. S kľudom ju môžme nazvať aj "nezmarom" medzi krami (stromami), pretože je veľmi odolná aj voči mrazom, škodcom a chorobám.

Drieň, spolu s lieskou, patrí medzi prvé "stromy", ktoré začínajú na jar kvitnúť (niekedy už aj začiatkom marca). Má nápadne žlté kvety. Práve vtedy si ju môžme všimnúť a ľahko identifikovať (samozrejme iba tam, kde sa vyskytuje a rastie), pri potulkách prírodou, medzi ostatnými drevinami, ktoré v tom čase všetky "ladia" do "sivastých" odtieňov. V tomto ohľade (skoré kvitnutie) má pomerne veľký význam aj pre včelárstvo, keďže kvety drienky sú v tom čase, čiže už v marci, prvým zdrojom peľu a nektáru pre včely. Ľudová pranostika vraví, že keď kvitnú drienky, tak prichádza ochladenie... Tomuto javu zvykli vravieť aj "drienková zima".

U nás (v okolí Vihorlatských vrchov) sa vyskytuje pomerne hojne. Už od detstva som chodil so starým otcom zbierať plody drienky, ktoré sme nakladali (a stále aj teraz nakladáme) na kompót (plody sú malé podlhovasté, na koncoch zaoblené červené "bobuľky"). Preto som bol trochu prekvapený, keď som chcel zistiť nejaké informácie o Drieni na nete, že tento strom sa na našom území vyskytuje iba miestami, je pomerne vzácny a dokonca - zákonom chránený.
Význam tejto dreviny (ako som už spomenul) spočíva predovšetkým v jej plodoch, ktoré dozrievajú v septembri až októbri. Majú takú sladkokyslú chuť. Obsahujú veľa cukrov, ovocné kyseliny, veľa vitamínu C, pektíny, farbivá a trieslovinu. Dajú sa jesť surové, naložiť na kompót, sušiť. Niekto z drienok robí sirup, džem, marmeládu, alebo dokonca lekvár. No a v neposlednom rade sa z týchto plodov robí výborná (pomerne vzácna a drahá) pálenka "drienkovica" (obľúbený nápoj nášho bývalého prezidenta R. Schustera).

V ľudovom liečiteľstve sa využívali plody, listy a kôra. Vo všeobecnosti majú všetky tri zložky dobrý (a liečivý) vplyv na tráviace ústrojenstvo. Plody (sušené na čaj, čerstvá šťava z plodov)osožia pri žalúdočných a črevných ťažkostiach (hnačka, katar, úplavica). Z listov a kôry sa varil čaj s podobnými účinkami.

Pomerne hodnotné je aj drienkové drevo. Je veľmi tvrdé - odoláva vode a hnilobe. V minulosti sa využívalo ako materiál na pracovné násady, na poriská, biče a na rôzne "koly". V jednom článku som sa dočítal, že vraj hrad Čabraď mal opevnenia postavené z drienkového dreva a keď ho Turci obliehali, tak sa (márne) snažili to opevnenie zapáliť šípmi (zápalnými), pretože od tvrdého drienkového dreva sa šípy odrážali (nedokázali sa zapichnúť). Turci hrad nedobili.
O význame tejto dreviny v minulosti svedčí aj to, že niektoré obce "nosia drienku" aj vo svojom názve: Drienovo, Drienovec...

Táto drevina sa zvykne vysádzať aj ako "okrasná" v záhradách, prípadne ako živý plot alebo z praktického hľadiska - kvôli plodom (my sme si taktiež doma zasadili z tohto dôvodu jeden stromček na záhrade).
Drienka sa dočkala aj šľachtenia.Doteraz sú známe odrody - Devín a Titus.

Pár obrázkov...

Rolf píše:U nás (v okolí Vihorlatských vrchov) sa vyskytuje pomerne hojne.

Ja som ju u nás Slanskych jakživ nevidel. Celkovo som sa s touto rastlinou stretol iba raz na Orave.

Mam jednu staru drienku na zahrade chcel by som posadit aj dalsie vie niekto poradit ako na to?

Jednoduše, odeber pecky z plodů a zasaď jich. Velmi dobře se ujímají a roubovat netřeba.

P.S. Kdyby někdo měl pár pecek navíc, měla bych taky zájem!

Dakujem za radu, v septembri ak budu plody mozem poslat.

Stratifikace se dá provést i uměle... semínka se prostě dají na 3 měsíce do mrazáku, nebo se zasadí na podzim a nechají se přemrznout přírodně. Samozřejmě lze stratifikovat i trávením, ale na to ne každý má žaludek, aby pak vybíral pecky ze zbytků po trávicím procesu, že.

Smithi, gratulujem k nálezisku drienky... Pomýliť by si si ju nemal s ničím... (hlavne nie s niečim jedovatým...). Teraz, keď si ju správne identifikoval (hlavne podľa kvetov), by už nemal byť problém... A neskôr, keď už vyrastú aj listy a plody, tak si ju zapamätáš navždy... Listy drienky majú takú "špecifickú" kresbu... (treba si všimnúť obrázky), ale vravím, keď už narastú aj plody, tak sa podľa mňa jednoznačne nepomýliš.

Hoj, před měsícem a půl jsem sázela 4 pecky, zatím nic nevylezlo. Po delším zkoumání jsem zjistila, že je to tím, že semena klíčí až na druhý rok, tedy, že celý rok před tím probíhá stratifikace. Ze semenáčků, vypěstovaných z pecek, lze prý plody získat "už" za pět či šest let od zasazení, takže snad ne až po 15-20, jak už tu bylo řečeno.
Takže jsem si nařezala pár proutků a pokouším se zapěstovat řízky...

Jinak toto info jsem vyšťárala při čtení blogu

Kód: Vybrať všetko

http://www.poddracimkamenem.cz/blog/

Pri řízkování je vhodne pouzit nejaky korenovy stimulator, napr. Vetozen. Potom sa to rychlejsie a jednoduchsie zakoreni.

Drevo drieňa je luxusný materiál na luky z jedného kusa dreva. Stačí rovný konár priemeru od 4 cm.
Je doložený nález drieňového luku v Taliansku z doby bronzovej.
Nenachádza sa už v zozname chránených drevín. U nás rastie miestami hojne.

A tak som si dnes spravil radost.... nebranim sa ukamenovaniu ale nedalo mi. Jeden panko z revucej co vyraba rôzne palice zo samorastou mi dnes daroval tuto palicu



Je to drien obycajny. Je to narezane drevo (kôra) a rok ponechana este zive na koreni..... Potom opracovana odkôrovana a zadymena. Finis je robeny slaninkou. A hned idem aj na svoju prvu palicu z tohoto neuveritelne krasneho a pevneho dreva....

Drieň obyčajný je niekedy neskutočne podobný so Svíbom krvavým. Hlavne ako mladý stromček, zhruba do hrúbky 1,5 - 2 cm. Z vlastných skúseností viem, že v oblastiach s vysokým výskytom Svíba krvav. (tak ako u nás), kde rastie skoro hojnejšie ako vŕba , a kde sa sem-tam vyskytne aj drieň, je dosť problematické, jednoznačne určiť túto drevinu (drieň). Veľmi podobné majú najmä listy. Tvarom a kresbou sú skoro rovnaké... Ako ho teda rozlíšiť...

Väčší ker alebo strom drieňa najľahšie určíme počas dvoch období: počas kvitnutia a v čase, keď má plody... Drieň kvitne veľmi skoro, niekedy aj koncom zimy, čiže v posledných dňoch februára, ale bežne kvitne v marci. Má nápadné, žlté kvety. Svíb kvitne v máji až júni a má biele kvety (viď obrázky).
Zhodou okolností drieň aj svíb majú plody zhruba rovnako, v septembri. No svíb, na rozdiel od drieňa, ich má guľaté a čierne...

No mimo týchto období (kvitnutie, dozrievanie) je určovanie mladých stromčekov a niekedy aj kríkov dosť obtiažne. Ak máme, napr. záujem si nejaký stromček drieňa zasadiť na záhradu, tak najlepšie je ho hľadať, samozrejme, v blízkosti stromu drieňa alebo pri väčších kroch. No ani tu nemusíme mať stopercentnú istotu, ak vôkol rastú aj svíby... Vtedy je dobré, všímať si hlavne kôru stromčekov, ich štruktúru, sfarbenie...

Mladý drieň hrúbky zhruba 1 - 2,5 cm je takej sýtohnedej farby a svojou štruktúrou, "vzorkou" a farbou kôry veľmi pripomína (aspoň mne) liesku...(viď foto).

Rovnako mladý a hrubý svíb je vo väčšine prípadov trochu iný... Kôru má takú svetlosivastú až svetlozelenosivú s takým, akoby, "čiarovitým" vzorom... (viď foto). Keď je svíb už trochu hrubší, tak kôra mu začne praskať... Ale vravím, že nie vždy je to pravidlom... Ja sám som už našiel také svíby, ktoré boli podľa kôry na nerozoznanie od drieňa a rozpoznal som ich až podľa kvetov (bolo to teraz, v máji). Nie nadarmo u nás volajú svíb "čierna dreň". Spolu s drieňom pochádzajú z čeľade drieňovitých... Preto tá veľká podobnosť.

Čiže, záverom: pri rozpoznávaní drieňa treba stále porovnávať rôzne súvislosti - obdobie, kvitnutie, miesto, vzhľad, kôru a podobné maličkosti... Hlavne skúsenosťami sa človek naučí správne rozpoznávať túto, dovolím si tvrdiť, u nás vzácnu drevinu...

Na prvých piatich fotkách je svíb, na ďalších piatich je drieň.