Bushcraft-Portal.sk

Môj vzťah k lesu je veľmi blízky až mysteriózny,..osobne mám radšej charakter lesa a lesných bytostí, než v mnohých prípadoch charakter človečiny,...
Istej dobe som aj rozmýšlal nad pustovníckym životom v lese, len už životne plány ma uberajú iným smerom ...

Les a príroda ako taká je na jednej strane krásna, dávajúca,milujúca, pôvabná, mystická, hodnotná, a zároveň na strane druhej divoká, nespútaná, slobodná, nebezpečná,mocná a toto sú vlastnosti ktore ma priťahuju,... proste charakter prírody je hodnotnejší než v mnohých ohladoch charakter ludí,..
Ja som asi taká obdoba človeka a lesného elfa,... z hľadiska slovanskej mytológie by som sa asi zaradil k postave Lesovika/Leshija,....

Tým, že v lese je všetko jednoduché, priame...a predsa sa za ním skrýva krása, ktorej sa človek nenabaží. Že napriek tomu aký jednoduchý, poskytuje nevyčerpateľný námet na zamýšľanie sa a tým, že ak nechcem, nemusím v ňom myslieť na nič. myslím tým že si človek môže stanoviť milión cieľov, stať sa niekým, mať veľa peňazí, no za všetkou tou komplikovanosťou, ktorá sprevádza "normálny život" a ktorej sa človek musí prispôsobiť, ak nechce žiť niekde na samote, je ukryté niečo viac, prosté a oslobodzujúce... no a vždy keď na to zabudnem odídem do lesa a som zasa spokojný. A tiež pri pohľade na zeleň mám pocit akoby "dobýjala" unavené oči....takže tak...

no pekne sa rozprudila tato tema to som rad ... niektore prispevky su velmi pekne ... hlavne sa mi paci ze aj ked kazdy nazor je niecim iny .. kazdy ma spolocne aspon jedno vztah k prirode

je to úplne iný svet,žiadne autá,ticho,kľud

Milý bratia, netreba sa čudovať, že nás „to tam stále ťahá“ aj keď nevieme prečo. Treba si uvedomiť, že človek ako živočíšny druh (homo sapiens) je súčasťou prírody odjakživa, lebo sa samozrejme v prírode vyvinul. Podľa vedcov ranný homo sapiens existoval už približne pred 500000 rokmi, pričom z tohto obrovského časového úseku je iba nepatrnú chvíľku tak trochu odlúčený od prírody, žije v mestách v civilizácii a tak podobne. My sme príroda sama o sebe. A preto keď niekto dokáže tvrdiť, že ho príroda nebaví a neláka nijakým spôsobom, tak buď klame alebo sa to v ňom ešte neprebudilo.

nech prekvitájú lesy !

Rozmanitostí druhů stromů, keřů, trávy, plodů ať už jedlých či nejedlých, hříbků, svou barevností v různých ročních obdobích,
živočichové v něm žijících, od malých a dotěrných muchniček, komárů ,silných mravenců až po zajíce ,ranní křik bažantích kohoutů, srny a pro štastnější i jeleni, divoká prasata....
Kdo umí koukat kolem sebe uvidí toho v lese spousty.
Rád si lehnu do trávy a pozoruju ten cvrkot v ní...
Tam je slyšet i táva růst.... Tam je klid a mír...
Les a mrtví neublíží, to jen závistní lidé (né všichni).

pokoj, dobrodružstvo, relax, objavovanie, romantika, čistý vzduch, čistá hlava a dalo by sa písať možno aj do nekonečna.
Ja utekám do lesa od detstva, aj keď som mal s trampovanim dlhšiu pauzu, volanie divočiny ma stiahlo späť. Ale aj v tom období aj keď nie na vander, do lesa som chodil.
Dúfam že keď budem strarý a nohy ma už do lesa neodnesú, alebo už žiadne lesy nebudú, budem si pamäť každú chvíľu ktorú som strávil v lese, dúfam že si spomeniem na všetky dobrodružstvá, všetky miesta kde som bol a budem si pamätať všetkých kamarátov s ktorými som to zažil.

a teraz rýchlo do lesa aby som v mozgu vyplnil nevyužitú kapacitu.

mohadive píše:Dúfam že keď budem strarý a nohy ma už do lesa neodnesú, alebo už žiadne lesy nebudú, budem si pamäť každú chvíľu ktorú som strávil v lese, dúfam že si spomeniem na všetky dobrodružstvá, všetky miesta kde som bol a budem si pamätať všetkých kamarátov s ktorými som to zažil.

Básník by to nepojal lépe... Klobouk dolů.

Mna zlakal tym že ždy ked si vyjdem do lesa nikto mi nehuči do uši mam od každeho pokoj ale najlepšia je vona lesa ta ma tam taha vždy

Ja do lesa nechodím. Ja sa do lesa vraciam. Komu už by sa nepáčilo vrátiť sa domov.
PS: ale naozaj nebývam v horárni.

Paradoxom ktorým les je, keďže je tam kľud a ticho... a pritom tak rušno. Nehovoriac o tom že v prírode ticho nie je nikdy

Máš pravdu. Zvuky lesa ma fascinujú. Napr. šum lístia vo vetre. Je to aj tajomné aj upokojujúce. Najmä (pre mňa) v bučinách.

Ahoj,
kľud, pokoj, pohoda...
je to niekde vo vnútri, v minulosti v podvedomí, čo sa nedá vymazať...

ja zboznujem na lese ten klud ticho a ked clovek pocuva sum listia . to je uzasny pocit. to je to najkrajsie

Ja som nedavno natrafil na vyrok, ktory perfektne vystihuje preco mam rad lesy:
"To mnozstvo stromov a to malo ludi je to co les robi krasnym"