Trochu filozofovania na túto problematiku...
: Je zaujímavé, že začiatky predchádzajúcich storočí boli poznamenané v Európe veľkými vojenskými konfliktmi...
20. storočie- 1.sv. vojna- 1914-1918 a v dôsledku neskôr 2. svetová...
19. storočie- Napoleónske vojny- 1800- 1815 a neskôr revolúcie v Európe- 1848.
18. storočie- prorakúska koalícia proti Francúzsku o "moc a korunu" (španielské dedičstvo)- 1701- 1714, neskôr sliezske vojny- od roku 1740...
17. storočie- tridsaťročná vojna v Európe- 1618- 1648...
Ďalej do histórie ani nejdem, lebo tam boli vojny na dennom poriadku...
Tak, ako na to objektívne pozerám, tak musím objektívne skonštatovať, že ľudstvo ako-také sa pohybuje, akoby podľa nejakého pomyselného vzorca, vlnovito, raz k životu a raz k nejakej kríze (nechcem povedať "k smrti"
). Ako podľa nejakého "prírodného" zákona. Niečo podobné, ako keď je v lete stále pekne, slnečno, horúco... Ľudia, i celkovo zvieratá, rastliny (život...) to vnímajú pozitívne, no aj veľa "pekného" počasia škodí a môže spôsobiť katastrofu (sucho- dôsledky). Príroda to, ale zariadila tak, že keď je už priveľa "dobrého" a samotné pekné počasie, ktoré je primárne pozitívne, môže byť nebezpečné- zoslala búrku, blesky, hromy, povodne..., ktoré, paradoxne, vzniknú sami zo samotných "pekných dní"...
Povedané inak: z času-načas musia prísť búrky, aby mohol napredovať život...
. A stále sa to opakuje v cykloch, dokedy bude svet, aký poznáme, existovať...
Niečo podobné badať aj pri ľudskej existencii na tejto planéte...
A teraz (mnoho ľudí má pocit), akoby ten pomyselný cyklus, smeroval k nejakej kríze... Isté veci aj "najhlúpejší" človek (ospravedlňujem sa za výraz) vycíti "vo vzduchu"...
a nemusí byť ani príliš inteligentný a vzdelaný.
A ako sa má človek pripraviť na nejakú "krízu"...?
Ja si myslím, že veľmi sa pripravovať nedá, pretože človek jednoducho nevie, na čo sa má vlastne pripraviť..., pretože nič nie je isté...(snáď iba nejako "všeobecne"). Nie je stanovený nejaký jasný nepriateľ... Tatári..., Hitler..., Číňania..., prírodná katastrofa..., pád ekonomiky...
a aj keby- Francúzi, v obavách pred Nemcami a Hitlerom, vystavali Maginotovú líniu, ale veľmi im nepomohla, Nemci spravili jednoduchý ťah a jednoducho ju obišli...
Snáď sa dá pripraviť iba nejako "psychicky", vnútorne, aby potom človek nebol z toho v "šoku"... a až potom, dobre vnútorne pripravený, reagovať "fyzicky" na "konkrétneho" nepriateľa...
"Kríza" (vojna), ak príde, tak príde (väčšinou) tak nebadane a "nevinne", že ľudia ani nebudú vedieť ako sa do toho dostali a začnú sa na to pýtať, až keď budú prvé, veľké obete...
Viď prvá svetová... Napätie v Európe sa stupňovalo už od začiatku 80- tych rokov 19. stor. Každý cítil, že "niečo" príde, len nevedel ako a odkiaľ. Možno si ani nevedeli predstaviť, že ako by mohla začať vojna, veď nikto nechcel byť jasný agresor...
Ale pomyselné, vojnychtivé práchno, už bolo pripravené vzbĺknuť, len čakalo, čo i len na najslabšiu iskru (zámienku). Sarajevský atentát... a už to išlo... Z malej potýčky (iskry) vznikla riadna mela (oheň) x- štátov a až po prvých obetiach sa mnohí spamätali a začali sa pýtať: Ako k tomu vlastne došlo...?
Nikto poriadne nevedel prečo..., ...lebo zavraždili arcivojvodu..., hlúposť, lebo svet už bol na vojnu pripravený a čakalo sa len na "spúšťač" a tým bol atentát na arcivojvodu. Za iných okolností by mohli byť zavraždení aj desiati arcivojvodovia a každý by to mal "na háku"...
(sorry za výraz). Čiže ak niečo má prísť, tak príde...(podľa prírodného zákona).
Ja pevne verím, že nepríde to v dohľadnej dobe (hoci pocit mám skôr opačný...
) a ak predsa len áno, tak niekde "ďaleko" a nie "opäť" v Európe.
Veď naša "matička" Európa si už tých "veľkých" konfliktov užila až-až...
Koniec mojej rozpravy o vojne...
Toť vsio...