Bushcraft-Portal.sk

Napísal: **18 Apr 2011, 21:23**

Miloslav Pletánek píše:Ahoj,jak jsi to vařil když jsi ještě neměl křesáním rozdělaný oheň? Rozumýš jak udělat v divočině troud, který se musí vařit když nemáš oheň. Víš ten zmrzlý chlapík z toho ledovce co se u něj našly křesací kameny a troudnatec nenosil asi ocilku, ale nějak si musel poradit bez železa

Ja rozumiem čo sa mi snažíš povedať --> Čo bolo skôr sliepka či vajce?

Myslím si, že ľadový muž Oetzi musel mať práchno vopred pripravené a nosil ho v suchu vo svojich nádobkách z brezovej kôry. V tej dobe nepoznali oceľ, on používal namiesto ocieľky kameň, ktorý obsahuje železo - Železný pyrit, alebo Markazit. Tieto pri kresaní s pazúrikom iskria.
Moja teória čisto hypotetická a možno trochu prikrášlená: Najprv musel používať oheň trením driev. No táto metóda však vyžaduje použitie kalórií pri namáhavom pohybe lukom a kalórie boli v tejto dobe vzácne. Z ohňa ktorý založil trením driev získal popol, v ktorom mohol pripraviť práchno z huby. Prečo? Lebo kresanie kameňmi je oveľa menej kaloricky náročné než oheň lukom. A neskôr už mohol používať amadou na založenie ohňa.
(pazúrikom a železným pyritom)

Proste musíš pochopiť, že počas situácie o prežitie budeš zbytočne hľadať v lese práchnovec a skúšať ho zapáliť, nepôjde ti to. Je to mylná predstava ľudí, zapríčinená najmä pánom Bearom Gryllsom, ktorý zapaľoval práchnovec moderným firesteelom, no to je niečo iné než klasická ocieľka + pazúrik. Práchno treba vopred pripraviť pomocou popola z už existujúceho ohňa, ktorý bol založený iným spôsobom (ale možno ťažším) s cieľom uľahčiť si zapaľovanie ohňa do budúcnosti.

Dúfam, že sa mi to podarilo aspoň trochu vysvetliť.

Napísal: **18 Apr 2011, 22:18**

Moj nazor je takyto:
Najprv ziskali ohen z blesku alebo inak samovolne a potom ho udrzovali.

Neskor sa naucili vyrobit ohen trenim dreva. No ale pri kazdodennom zakladani sa drevo rychlo opotrebovava, teda je nutne vyrabat kazdu chvilu drievka na ohnivy luk. Naviac Drevo lahko navlhne a potom sa nim tazko vytvara uhlik.

Neskor prisli na to, ze z ocele odlietavaju iskry. Bol to moderny a nenarocny sposob zalozenia ohna. Za dlhy cas ludia prisli na to, ze vyluhovany prachnovec chyta iskru najlepsie. Podla mna stale skusali nove veci, ved mali na to cas, nesedeli pred telkou ako je tomu dnes.

Napísal: **18 Apr 2011, 22:31**

Miloslav Pletánek píše:OK jsem ti vděčný za odpověď. Já jenom chci jít ke kořenům toho jak vznikl v evropě oheň nějak ho ta generace okolo toho zmrzlého chlapíka v ledovci musela poprve s kameny udělat protože asi nepoužívali luk ani hand drill. Musí to nějak jít i s kameny zapálit bez složitého vaření. P.S. jsem rád, že hlavně díky tvým radám hand drill trochu ovládám.

Ono je ťažko posúdiť, čo používali ako prvé, či kresanie iskier, alebo oheň trením,(oheň od blesku sem nemiešam, lebo to nieje technika a teraz sa bavíme o neskorších spôsoboch) pokojne môže byť, že neskôr keď poznali obidva spôsoby, uprednostňovali kresanie kameňmi pred zakladaním ohňa trením driev, pretože šetrili energiu/kalórie.

Možno už budem zachádzať veľmi off topic ale nedá mi to nevysvetliť trochu túto problematiku.

Ja som túto oblasť bushcraftu podrobne študoval a skúmal pred pár rokmi a rád sa podelím o tieto poznatky. Oheň sa dá zapáliť použitím len kameňov a práchna, ktoré netreba nejak špeciálne upravovať. Samozrejme s použitím pyritu namiesto ocieľky je to omnoho náročnejšie na techniku a iskry budú ešte o niečo slabšie, čo si vyžaduje to najlepšie práchno, aké sa dá zohnať. Poznám 4 typy prírodných materiálov, ktoré zachytia iskru z kovovej ocieľky a pazúrika (alebo dvoch kameňov - pyritu a pazúrika) bez akejkoľvek inej prípravy než vysušenie.

1.) Čaga - ryšavec šikmý (Inonotus obliquus) v angličtine ho volajú True tinder fungus. To preto, že nepotrebuje úpravu ako práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius). Stačí ho vysušiť a chytí iskru z obyčajnej ocieľky a pazúrika. Rastie na brezách hlavne v Kanade a Rusku, no vyskytuje sa aj na našom území akurát je zriedkavý. Túto hubu mám doma, poslal mi ju jeden človek z Kanady, som ohromený ako ľahúčko chytí iskru. Ak by niekto narazil v lese na zvonku čiernu hrču na breze, ktorá je vo vnútri oranžovej farby, tak to je čaga, veľmi vzácne, špičkové práchno.

2.) Obyčajné spráchnivené drevo - Toto je naozaj podceňovené práchno a mnohokrát si ani neuvedomujeme aké je významé. Mne sa dva krát v živote podarilo nájsť ozajstné úplne spráchnivené drevo, ktoré mi chytilo iskru aj z ocieľky a kremeňa. Škoda, že som to vtedy nenahral na video ako dôkaz, ale tento rok sa o to pokúsim, nieje totiž ľahké nájsť dostatočne zvetralé spráchnivené drevo aj napriek tomu, že v lese je kopa popadaných kmeňov, nie každé spráchnivené drevo je úplne dozreté na tento účel. Musí byť také bielučké a mäkké ako špongia, samozrejme suché.

3.) Suchá dužina z Divozelu malokvetého (Verbascum thapsus). Treba z nej odkrojiť veľmi tenký plátok. Tento zachytí iskru z ocieľky a pazúrika, no veľmi rýchlo zhorí a zhasne, treba mať pripravené niečo na rýchle prenesenie uhlíka na iný materiál, napríklad kúsoček amadou z práchnovca. Toto mám odskúšané, môžem to v najbližšej dobe dať na video, ak by bol záujem, mám pekný kus dužiny z hrubého divozelu.

4.) Rastlina glejovka americká (Asclepias syriaca) pôvodom z ameriky, ale vyskytuje sa aj u nás - viď link v lat. názve
Zaujímavosťou je, že to správne práchno nieje to jemné páperie, ale ten obal v ktorom to páperie je, tá škrupinka po prelomení dokáže zachytiť iskru a tlieť. Následne treba pretransformovať uhlík do niečoho ako amadou a rozfúkať na plameň.

Ešte je tu huba Daldínia koncentrická (Daldinia concentrica), ktorá sa po vysušení a rozlomení dá zapáliť a tlie ako uhlík. No zatiaľ som videl len používanie pomocou moderných firesteelov, takže nemôžem posúdiť, či funguje aj pomocou obyčajnej ocieľky a pazúrika.

Ešte taká poznámka na záver. Ak by som mal zakladať oheň pomocou dvoch kameňov - pazúrika a železného pyritu, tak si zvolím ako práchno Čagu/true tinder fungus (Inonotus obliquus). To je to najlepšie práchno aké existuje, to je môj osobný názor.

Dúfam, že som vám týmto nezamútil hlavy :lol:

, stretol som sa už s prípadmi, že tieto veci ľudia nestíhali vstrebať a porozumieť im. Hlavne si treba uvedomiť rozdiel v tradičnej ocieľke a modernom firesteele. S tými modernými tyčinkami sa dá zapáliť prakticky všetko, ak to človek ovláda.

Napísal: **18 Apr 2011, 22:49**

Napísal: **19 Apr 2011, 20:55**

Miloslav Pletánek píše:Ahoj,jak jsi to vařil když jsi ještě neměl křesáním rozdělaný oheň? Rozumýš jak udělat v divočině troud, který se musí vařit když nemáš oheň. Víš ten zmrzlý chlapík z toho ledovce co se u něj našly křesací kameny a troudnatec nenosil asi ocilku, ale nějak si musel poradit bez železa

-- 18 Apr 2011, 20:18 --

OK jsem ti vděčný za odpověď. Já jenom chci jít ke kořenům toho jak vznikl v evropě oheň nějak ho ta generace okolo toho zmrzlého chlapíka v ledovci musela poprve s kameny udělat protože asi nepoužívali luk ani hand drill. Musí to nějak jít i s kameny zapálit bez složitého vaření. P.S. jsem rád, že hlavně díky tvým radám hand drill trochu ovládám.

Napísal: **19 Apr 2011, 23:20**

Díky Maťo tohle jsem přesně chtěl číst. Vzhledem k tomu, že jsem nikdy neviděl a ani neslyšel o nikom z mých známých kdo by viděl zapálený strom bleskem (není to tak časté), tak se domnívám, že se ohneň v evropě začal dělat napřed ručně a potom lukem protože takto provrtávali kusy dřeva, kámen...a přišli na to, že se z dřeva kouří a, že není ohně bez kouře...

SKW píše:
Miloslav Pletánek píše:Ahoj,jak jsi to vařil když jsi ještě neměl křesáním rozdělaný oheň? Rozumýš jak udělat v divočině troud, který se musí vařit když nemáš oheň. Víš ten zmrzlý chlapík z toho ledovce co se u něj našly křesací kameny a troudnatec nenosil asi ocilku, ale nějak si musel poradit bez železa

Ja rozumiem čo sa mi snažíš povedať --> Čo bolo skôr sliepka či vajce?

Myslím si, že ľadový muž Oetzi musel mať práchno vopred pripravené a nosil ho v suchu vo ojich nádobkách z brezovej kôry. V tej dobe nepoznali oceľ, on používal namiesto ocieľky kameň, ktorý obsahuje železo - Železný pyrit, alebo Markazit. Tieto pri kresaní s pazúrikom iskria.
Moja teória čisto hypotetická a možno trochu prikrášlená: Najprv musel používať oheň trením driev. No táto metóda však vyžaduje použitie kalórií pri namáhavom pohybe lukom a kalórie boli v tejto dobe vzácne. Z ohňa ktorý založil trením driev získal popol, v ktorom mohol pripraviť práchno z huby. Prečo? Lebo kresanie kameňmi je oveľa menej kaloricky náročné než oheň lukom. A neskôr už mohol používať amadou na založenie ohňa.
(pazúrikom a železným pyritom)

Proste musíš pochopiť, že počas situácie o prežitie budeš zbytočne hľadať v lese práchnovec a skúšať ho zapáliť, nepôjde ti to. Je to mylná predstava ľudí, zapríčinená najmä pánom Bearom Gryllsom. Práchno treba vopred pripraviť pomocou popola z už existujúceho ohňa, ktorý bol založený iným spôsobom (ale možno ťažším) s cieľom uľahčiť si zapaľovanie ohňa do budúcnosti.

Dúfam, že sa mi to podarilo aspoň trochu vysvetliť.

Napísal: **22 Apr 2011, 14:02**

Ahoj, po dalším přečtení vlákna jsem se konečně taky dostala k tomu, abych vyrobila chorošový troud. Bylo tady popsaných několik technik, některé i dost časově náročné. Neměla jsem čas houbu máčet dlouhé dny a pak ještě hodiny vařit, tak jsem to zkusila úplně jednoduše:

:arrow:

Rourky jsem uřezala pilkou. V pohodlí domova a na odleželejším kusu houby by byl jiný způsob nad moje síly.
:arrow:

Choroš jsem neloupala, nešlo mi to. Zadní strana choroše ale byla vyplněná měkkou směsí úplně trouchnivého dřeva a podhoubí, takže jsem ji odlabala a dužinu choroše dobývala tudy.
:arrow:

Podařilo se mi zatím zpracovat jen jádrovou část dřeně (na mé houbě tmavě hnědá), tu jsem podle možností odřezala v různě velkých a tlustých kusech.
:arrow:

Po pár hodinách na vzduchu jsem hmotu zasypala nadrceným popelem z našeho ohniště. Na jeho složení jsem nedbala, ale pro zajímavost - pálíme hlavně smrk, borovici a pajasan. Následně jsem zalila trochou vody. Břečku jsem nechala stát přes noc.
:arrow:

Ráno jsem pokusně jeden kousek vyndala, vyklepala kamenem a vysušila. Jiskru chytl na první pokus. Možná jsem na složité postupy líná, ale prostě to funguje. :lol:

Napísal: **22 Apr 2011, 15:56**

super Pája! Tak ak ty si lenivá tak ja som v tom olympionik...minulý víkend som narezal trocha huby a doteraz bola na okne...prečítam tvoj skrátený postup úpravy a hovorím si,že prečo to neskúsiť bez úprav!...a tu je výsledok- na prvý šup!

Napísal: **22 Apr 2011, 16:02**

atti.hombre píše::D super Pája! Tak ak ty si lenivá tak ja som v tom olympionik...minulý víkend som narezal trocha huby a doteraz bola na okne...prečítam tvoj skrátený postup úpravy a hovorím si,že prečo to neskúsiť bez úprav!...a tu je výsledok- na prvý šup!

No vida, poučím se od olympionika a část houby zkusím taky nechat jen tak.

Napísal: **22 Apr 2011, 19:45**

mne to ide tiež bez uprav časť som dnes namočil a len naklepal a usušil ale funguje to aj bez uprav

Napísal: **22 Apr 2011, 21:45**

Neda mi nezareagovat na Paju a atti-ho. Mam dva druhy amadou. Upraveny a neupraveny.
Dnes po precitani prispevkov som sa rozhodol vyskusat si co moje amadou ,,dokazu,, a tak som vzal kamen podobajuci sa kremenu, pilnik a oba druhy upravovany-namacany v popole 10 dni a len namacany a vyklepany a skusil hodit iskru na oba. Pravdu povediac nepostrehol som nijaky rozdiel v zachytenii iskry. Jedine co sa mi zdalo za uvahu bolo to ze ten upravovany horel o nieco intenzivnejsie. Foto k tomu:

Napísal: **24 Apr 2011, 19:49**

Ja mam taketo skusenosti:
-neupravovany: iskru chyti, ale tlie pomaly, alebo rychlo pohasne
-upravoveny: lahsie chyti isrku, a spali sa cely bezozbytku

Napísal: **26 Apr 2011, 10:52**

Ja používam len neupravený a celkom sa mi s ním darí, nechytá síce iskru úplne na prvý šup, ale aj sa raz chytí a nechám ho trošku rozfúkať vo vetre/vánku, potom doň fúkam ja a zhorí tiež celý. Upravenú verziu si najprv musím upraviť, potom zreferujem :wink:

. zatiaľ mi stačí aj natural prevedenie

Napísal: **27 Apr 2011, 20:04**

PRECO MAM POCIT ZE SOM TU CITAL PRISPEVOK OD SKW A TEN TU TERAZ NENI?? ISLO O PRISPEVOK KDE SA POCHYBNE VYJADRIL O MOZNOSTI CHYTIT ISKRU KREMENOM A OCIELKOU S NEUPRAVENYM AMADOU,

Napísal: **27 Apr 2011, 21:20**

Svoj príspevok som zmazal. Zvážil som totiž, či má zmysel pýtať sa na istú vec, ktorá sa mi akosi nepozdáva a to je, že niektorí tu uvádzate, že nemáte problém zachytit iskru s neupraveným amadou oceľou a kremeňom. Mne osobne sa to doteraz nepodarilo, no plánoval som ešte zajtra skúsiť práchnovec z inej dreviny ako som doteraz mal. Ešte raz zdôrazňujem, treba rozlišovať medzi moderným kresadlom a starou klasickou ocieľkou ktorá sa používa s tvrdým kameňom (pazúrik, kremeň). Moderným kresadlom - firesteelom sa dá zapáliť amadou aj bez prípravy v popole.

Bushcraft-Portal.sk

Práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius)

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Postup pro líné

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý

Re: Práchnovec kopytovitý