Bushcraft-Portal.sk

hojte...možno Vás bude zaujímať jeden zo spôsobov vypalovania keramiky v murovanej peci.Pec je z kameňa,tehál a iného bordelu spojeného vápennou maltou.Keby bol záujem,môžem osloviť človeka na videu,že by poskytol video material aj zo samotnej výroby keramiky.Na tomto videu je výpal hlineného bicieho hudobného nástroja UDU.


http://www.youtube.com/watch?v=0c6KQK0AtAQ

Tak kamaride o tomto chcem vediet co najviac. Teras si zabil. Pozdravujem bacila. Ta pec ma zaujima. Moja sa uz dlhsi cas chce pustit do keramiky a toto si trafil klincek po hlavicke. Na takuto pec si urcite najdem miesto. Sup sup vsetky dostupne infosky.... Please....

V TOMTO fóre si môžte stiahnuť rôzne knihy o stavbe krbov a pecí. Je to síce na chlieb, pizzu a udiarne ale sú tam aj rôzne normy a pod. Snáď Vám s toho tiež niečo pomôže

No a sú tu prvé tipy od odborníka:

1. trochu teórie
2. suroviny a ich príprava
3. modelovanie
4. sušenie
5. výpal

1. Trochu teórie


Keramika a vôbec hlinené výrobky sú staré ako samé ľudstvo, dá sa povedať, že prvé výrobky sa objavujú už s prvým ohňom. Pred tým sa však nedá vylúčiť výroba nádob zo sušenej hliny, ktoré sa dali použiť na úschovu suchých potravín či predmetov.
Pred tým, ako si niečo sami vytvoríme z hliny, mali by sme vedieť aspoň pár základných pravidiel, ktoré ovplyvňujú náš konečný výsledok. Nechcem veľmi zabŕdať do ťažkých chemicko-fyzikálnych analýz, ale niektoré veci by nádejný hlinotvorca mal vedieť. Veľa sa síce dá naučiť systémom pokus-omyl a veľa je to aj o šťastí, no keď vieme čoho sa vyvarovať, sme predsa len trochu bližšie k úspechu.

Prvým dôležitým krokom je výber a spracovanie suroviny. Zväčša sa snažíme využiť lokálne zdroje – tam kde práve sme, ale predsa len, nie všade sa vhodná surovina nachádza a jej poctivý výber veľmi ovplyvní prežitie nášho diela.
Na výrobu keramickej nádoby nám treba dva druhy suroviny – hlinu a ostrivo (piesok) Ich vhodnou kombináciou určujeme vlastnosti výrobku: zmrštenie pri sušení, odolnosť voči ohňu, pórovitosť, nasiakavosť a vzhľad.
Dá sa povedať že:
veľa hliny + málo piesku = hutný, tvrdý no krehký, menej nasiakavý črep s vysokým zmrštením 15 a viac % pri sušení, s problematickým sušením a vyšším rizikom roztrhnutia v ohni.
Menej hliny + veľa piesku = pórovitý, mäkký až drolivý, viac nasiakavý črep s menším zmrštením (okolo 8-12 %), menej náročný na sušenie a odolnejší v ohni.
Samozrejme toto platí pre bežné vypaľovacie teploty do cca 1 100 C. Vyššie teploty už spôsobujú slinutie črepu (ľudovo povedané zosklovatenie) podľa druhu použitej hliny.

HLINA

Najvhodnejšia hlina na svojpomocne vyrobené nádoby je hnedozem – brehovica, tehliarska hlina. Najlepšie odobratá v pásme sopečných pohorí, prípadne ich sedimentov. Vápenaté hliny nie sú vhodné, pretože obsahujú veľa vápenca, ktorý pri výpale roztrhá črep svojim rozkladom na vápno a po následnom kontakte s vodou zas spôsobuje praskliny.
Snažíme sa hlinu odoberať z určitej hĺbky, aby nebola zbytočne znečistená korienkami, lístím a iným organickým humusom.
Odoberme si vzorku vo veľkosti hrsti, namočme do vody a vymiešajme si hrudku s hustotou ako plastelína. Dlaňami skúsme vyšúľať hadíka a potom ho stočiť či ohnúť – ak sa dá tvarovať a neláme sa, je hlina dobrá – ak sa láme a trhá, tak je buď veľmi suchá, alebo obsahuje veľa piesku, či málo plastického ílu. Z takej sa ťažšie dajú vyrobiť nejaké nádobky zložitejšieho tvaru.
Ak sa hlina dá dobre tvarovať, urobme si malú placku a nechajme ju na slnku vysušiť. Ak to prežije bez ujmy a nerozsype sa, prípadne nie sú na nej veľké trhliny, tak máme veľkú šancu na úspech. Potom skúsme suchú placku hodiť do ohňa – ak prežije bez toho, že by strelila, tak je dobre. Po vychladnutí ju skúsme zlomiť – zistíme, aká je tvrdá a kus namočme do vody – ak nepraskne a nerozsype sa, máme vhodnú hlinu. Prípadne môžeme súčasne experimentovať s pridaním piesku v rôznych pomeroch (napr. hrsť piesku na tri hrste suchej hliny a pod.)

PIESOK

Ideálnym pieskom sú piesky z potoka – samozrejme si všímame, akým pohorím potok či rieka preteká – ak sú to vápence, dolomity – tak hľadajme radšej niekde inde. Pokiaľ je to kremenný, žulový, čadičový piesok, tak máme takmer vyhrané.
Menej ortodoxný experimentátori môžu skúsiť zaliať vzorku silnejšou kyselinou (dá sa použiť aj ocot) – ak piesok veľmi šumí, obsahuje vápenec a nie je vhodný.
Výber zrnitosti už záleží od nás – čím väčšie zrno 1-3mm, tým hrubšie a drsnejšie nádoby – no ľahšie prežijú sušenie
Jemný, plavený, preosiaty piesok zas umožňuje vyrobiť jemnejšie a tenšie výrobky, no črep sa môže ľahšie drobiť.
Toto už je vec vkusu a praktického skúšania. Niekomu sa dobre robí z hrubej, niekomu z jemnej hliny.

SPRACOVANIE

Tak sme si našli vyhovujúce suroviny, čo však s nimi. No predsa musíme si ich spracovať na použiteľnú plastickú hmotu.
V ideálnom prípade si suchú hlinu roztlčieme drúkom, kladivom... na jemnejšie čiastočky a vrstvíme ju do nejakej nádoby (vedra) s odskúšaným množstvom piesku. Potom zalejeme vodou (kropíme rovnomerne tak, aby sa nasiakla – nie plávala) a zakryjeme vekom, sáčkom, aby sa nevysúšala. Necháme pár dní postáť, aby dokonale nasala vodu (kontrolujeme, ak treba dolejeme vodu).
Vlhkú zmes naberieme rukou a premiešame – ideálna je doska na cesto obtiahnutá hrubšou látkou – hlina sa tak nelepí na podložku. Ak je veľmi suchá, jemne dodáme vodu. Premočenú mazľavú hlinu upravíme ťažšie – pridaním piesku a suchšou hlinou. Tak si na to dajte pozor. Spracujme si postupne hrudky – vo veľkosti grepu tak, aby to bolo vláčne a plastické cesto, bez nerozmiešaných hrudiek hliny. Ak tam také sú, môžeme hrudku narajbať napr. na strúhadle na zeleninu a znova premiesiť... Potom hrudky dávame postupne dokopy a miešame medzi sebou. Snažme sa to miesiť tak, aby sa dnu dostalo čo najmenej vzduchových bublín – tie by narobili problém hlavne pri výpale...

postupne to sem budem dávať,ako mi to brat bude posúvať...

Nuž, brácha ma trochu predbehol - poslal som koncept a už to zavesil - čo už Tak až dohodím fotky a donahrávam video...zavesím. Trocha strpenia ale prosím. Hádam je to písané zrozumiteľne...

Bacil vitaj na fóre! Je to zrozumiteľné úplne v pohode, takéto kvalitné príspevky tu mnohí z nás ocenia! Vďaka a tešíme sa na ďalší materiál!

Vďaka za povzbudenie
Takže nejaké fotky k predchádzajúcemu článku - ospravedlňujem sa za kvalitu, je to stiahnuté z videa - nezvládam fotiť a filmovať naraz...

Vyhľadáme si vhodné miesto na ťažbu riečneho piesku - po opadnutí vody je to najlepšie...

Piesok preosejeme cez sito - ja používam sieťku na tepelnú izoláciu či ytong...

Mne vyhovuje takáto zrnitosť...

Na doske si nasypeme navlhčenú hlinu a nasypeme potrebné množstvo piesku - zmiešame...

Skúška na plasticitu - vyvaľkáme šúlok a zohneme, ak sa zlomí, skúsme pridať trochu vody, ak to nepomôže, treba menej piesku, alebo je nevhodná hlina...

Takže pokračovanie v článku...

MODELOVANIE z jedného kusu

Teraz nadišla chvíľa, kedy konečne môžeme z beztvarej hmoty niečo vytvoriť. Predpokladám, že každý nemá doma hrnčiarsky kruh, tak popíšem pár spôsobov, ako si vymodelovať nádobku bez neho.
Menšie šálky na pitie si vieme vyrobiť z jedného kusu vyťahovaním – to si odtrhneme vhodný kus hliny, urobíme si z nej guľu. Dáme si ju do ľavej dlane (ľaváci asi naopak) a palcom pravej ruky začneme postupne zatláčať dovnútra jamku za súčasného vyťahovania steny.



Po každom zatlačení jemne pootočíme budúcou miskou a postupujeme takto dookola. Snažme sa robiť rovnomerne cca 3-5mm hrubé steny – záleží samozrejme od veľkosti šálky.



Keď máme nahrubo tvar šálky, môžeme si pomerne hrboľaté steny dorovnať kúskom drievka, špachtľou, bankomatovou kartou (nápadov je neúrekom).



Okraj je dobré dorovnať a zatlačiť navlhčeným prstom, jednak bude rovnejší, hladší a nebude škriabať pery pri pití a zároveň znížime riziko prasknutia pri sušení.



Dohladíme vnútro a môžeme prípadne si šálku vyzdobiť – komu sa ako páči. Môžete pootláčať nejaké vetvičky, slamu, doškriabať hrebeňom...prípadne vyleštiť (tejto technike sa budem ešte venovať neskôr). A máme šálku na bylinkový čaj hotovú. Komu sa chce, tak ešte môže dorobiť uško – to si vezmeme hrudku hliny, jemne ju vyvaľkáme a navlhčenou rukou medzi prstami vyťahujeme pásik do požadovaného tvaru.



Potom si ho jemne vytvarujeme a pritlačíme na povrch šálky. Dbáme, aby sa hlina dobre spojila a neboli tam vzduchové bubliny.

Tak pripájam prvé video so spracovaním hliny...

No a konečne som nastrihal video, ako si urobiť hlinený hrnček bez hrnčiarskeho kruhu. Už sa teším, ako si o pár storočí budú archeológovia lámať hlavu, keď ich potom pozabúdate v lese

Na lepenie ucha pouzivam šliker - lepidlo na hlinu. Vpodstate je to len nariedko rozriedena hlina, aby mala konzistenciu ako nutela. Natrem to lepidlom a potom pritlacim. Pocas vypalu sa to pekne slinie dokopy.

macmatej píše:Na lepenie ucha pouzivam šliker - lepidlo na hlinu..

Áno, dá sa použiť...no mne to robí galibu (nepoužívam kupovanú strojovú hlinu), tak mám iný spôsob - vlhké ucho pritlačím a priamo hmotu ucha zmiešam s hmotou hrnčeka nejakým ostrým predmetom a zahladím...tak mám istotu, že to neodskočí. Samozrejme si treba dať pozor, aby sa tam nezamiesili vzduchové bublinky...

pekné video ako fred (hobbexp) vypaloval hlinu vo volnej prírode

Pekné videjko - nie každá hlina znesie takéto zaobchádzanie
... pridávam pár fotografií z môjho posledného výpalu...


- žhavím pec


- peklo šľahá z komína, vnútri je cca 1000st.


- pohľad do pece po 24 hodinách


- a hotové kúsky

Tak a na toto sa ja veeeelmo tesim. Okrem ineho mi aspon vysvetlis na co su tie derave amfory....